Prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc.

Na skutočné pochopenie podstaty javov sa akosi pozabudlo

Projekt ExpEdícia – skús, skúmaj, spoznaj, podporuje zmenu prírodovedného vzdelávania spôsobom, ktorý oslovuje a aktivizuje všetky deti na druhom stupni základných škôl, nielen tie nadané.

Vzdelanosť a vzdelávanie je celosvetový problém, ktorému sa venujú všetky rozvinuté a rozvíjajúce sa štáty sveta. Niektoré, ako napríklad Fínsko, sa rozhodli k zásadným zmenám už pred desiatkami rokov. Iné, ako napríklad Slovensko, stále len sledujú, ako sa zhoršujú výsledky ich žiakov a študentov v medzinárodných porovnaniach. Jednou z oblastí, kde sa výsledky slovenských žiakov dlhodobo zhoršujú, sú prírodné vedy, kde porovnanie výkonov v rámci testov PISA už viac ako dvadsať rokov vykazuje klesajúci trend. Projekt ExpEdícia – skús, skúmaj, spoznaj, podporuje  zmenu prírodovedného vzdelávania spôsobom, ktorý oslovuje a aktivizuje všetky deti na druhom stupni základných škôl, nielen tie nadané. Jedným z odborníkov zapojených do projektu je profesor Ľubomír Held z Trnavskej univerzity. V praxi sa venuje didaktike chémie, úzko však spolupracuje aj s didaktikmi ďalších prírodovedných predmetov.  Projekt ExpEdície zastrešuje nezisková organizácia Indícia.

Prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc.

Prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc., člen expertného tímu

Čo je  cieľom projektu ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj?

Dostať konštruktivisticky ladené prírodovedné vyučovanie do praxe. To je základný cieľ. Nie je to jednoduchá záležitosť. My sa v tejto oblasti pohybujeme 25 až 30 rokov a neustále narážame na nejaké bariéry. Ide o viacúrovňovú zmenu a pre učiteľa je to náročné, pretože si to navyše vyžaduje množstvo pomôcok a zvládanie skupinovej práce žiakov. Objektívna bariéra je tradícia, v ktorej sme vychovaní a ktorá siaha až k rakúsko-uhorskej monarchii. V súčasnosti však vidím množstvo nadšených učiteľov, ktorí chcú niečo robiť a vidia, že tento stav nie je dobrý. Nevedia čoho sa chytiť, ale je tu nádej, že nadšenie sa stretne s kvalitnou podporou ako urobiť reálnu zmenu.

Hovoríte o konštruktivisticky ladenom prírodovednom vyučovaní. Čo to prakticky znamená, ako sa prejavuje táto zmena na hodinách?

Konštruktivistická vzdelávacia paradigma vychádza z toho, že nie je možné deťom odovzdať čo najviac aktuálnych poznatkov z oblasti prírodných vied. Poznatky sa nemôžu odovzdať, oni musia vzniknúť. Deti si poznatky konštruujú samé pod kvalitným vedením, doslova sprevádzaním učiteľa. Vznik poznania je úmorný a ťažký proces, ale keď sa mu venujeme, je to lepšie, ako predchádzajúci systém. Na začiatku sú skúsenosti, ktoré deti získavajú – s konkrétnymi javmi, vecami, pomôckami, činnosťami. Následne potom príde intelektové spracovanie, ktoré vedie k tomu, že deti samé vytvoria pojmy, ktorými sa javy študujú, vnímajú, popisujú. Tie pojmy, ktoré deti vytvoria, sú konherentné s vedeckými pojmami.

Čiže cieľom projektu je, jednoducho povedané, zmeniť prístup vo vyučovaní prírodovedných predmetov. V čom je doterajší prístup neefektívny?

Približne pred 30 rokmi sme zistili, že veci, ktoré sa snažíme deti naučiť, nevyzerajú v hlavách detí tak, ako sme si predstavovali, že budú vyzerať. V praktickom živote vzniká množstvo úplne pomýlených predstáv detí. Zo vzdelávania sme vynechali žiaka, orientujeme sa na „prebratie učiva“ a vzdelávanie vedie k zlým výsledkom. Moje tvrdenie dokazujú napr. výsledky v testovaní PISA, ktoré ukazujú, že sa umiestňujeme na spodných priečkach v prírodovednej gramotnosti a stav je čoraz horší.

Prečo je dôležité zlepšovať prírodovednú gramotnosť u detí a v čom to reálne spočíva?

Nepredpokladáme, že z každého žiaka musí byť vedec v oblasti prírodných vied, ale prírodovedná gramotnosť súvisí s osudom prírody, možno našej planéty, s využívaním zdrojov aj s jej znečisťovaním, so zdravou výživou, s pitnou vodou, technológiami, skrátka s kvalitou nášho života. Predpokladáme, že prírodovedne gramotný človek bude môcť v budúcnosti prijímať zodpovedné a korektné rozhodnutia vo vzťahu k prírode.

Konštruktivistická metóda v pedagogike nie je novinkou. V matematike z nej už niekoľko desaťročí vychádza profesor Hejný. Prečo sa zmena v rovnakom čase neudiala aj v chémii, fyzike, biológii, geografii? V čom vidíte nádej, že tentokrát to vyjde?

Prof. Hejný je osamelý bežec v matematike a je dobré, že sa jeho konštruktivistické riešenia dostávajú do praxe. Presadenie sa tohto prístupu v matematike pomôže aj prírodným vedám. Školstvo je veľmi zotrvačný systém a zmeny sa realizujú len veľmi ťažko. Školstvo napriek politickým deklaráciám takmer všetkých porevolučných vlád nie je u nás prioritou. To všetko sú dôvody, prečo sa v prírodovednom vzdelávaní motáme v začarovanom kruhu. Na druhej strane existuje obrovský politický tlak z európskych inštitúcií. Či je to dobre alebo zle, neviem úplne posúdiť. Situácia v oblasti prírodovedného vzdelávania je veľmi zlá v tom zmysle, že deti o to nemajú záujem. Aj vďaka tomu sa tento problém preniesol do roviny výziev pre rozdeľovanie eurofondov. Nepoužil sa pojem konštruktivizmus, ale paralelný pojem – výskumne ladená koncepcia vzdelávania. Mnoho univerzít a pracovísk s takouto koncepciou pracuje na teoretickej úrovni. Tiež sa pokúšame pripraviť pôdu z druhej strany. Pracujeme na mechanizmoch tvorby moderného prírodovedného kurikula, ktoré by nebolo prekážkou v práci učiteľov. Nestanovuje učivo, ktoré treba „prebrať“. Pripravované kurikulum ukazuje cieľ a cestu kam treba žiakov v oblasti prírodovedného vzdelávania smerovať. Uvedená oblasť je vymedzená kľúčovými tézami prírodovedného vzdelávania.

expedicia03

Ako sa učili prírodovedné predmety v minulosti?

Skúsme začať v roku 1976, keď sa uskutočnila obrovská reforma. Pre toto obdobie bolo typické , že Československo začalo zaostávať za západom. Nastala „súťaž“, v ktorej išlo o to, kto koho predbehne v technológiách. V roku 1957 nastal tzv. sputnikový šok, pretože ZSSR vypustil umelú družicu Zeme, čo západ vnímal ako zásadné ohrozenie v tom zmysle, že východ predbieha západ v technológiách. Západ začal realizovať rôzne reformy, ktoré mali posilňovať a posúvať vedu. Československo sa snažilo v tom období urobiť školskú reformu, ktorá mala tiež posilniť postavenie prírodných vied v školách. Na prírodné vedy a vzdelávanie sa pritvrdilo tak, že sa to odtrhlo od reality a dominantou sa stal obsah, ktorý bol veľmi rozsiahly. Postupné redukovanie textov učebníc viedlo napokon len k „odovzdávaniu“ výsledkov poznania prírodných vied, čo spôsobilo vznik vyučovania, ktoré dnes voláme transmisívne. Na skutočné pochopenie podstaty javov sa akosi pozabudlo.

Sú učitelia aj mimo projektu ExpEdícia otvorení konštruktivistickému prístupu vo vyučovaní?

Niektorí sú a niektorí nie sú. To sú rozličné skupiny ľudí. Niektorí sú už tak naladení, že ich individuálna koncepcia vyučovania je blízka konštruktivistickému vyučovaniu. Tešíme sa, že v projekte ExpEdícia s takými spolupracujeme, je to radosť. Ale sú aj učitelia, ktorí sa dostali do rôznych školení a ukazovali sme im postupy a spôsoby, ktoré by boli rozumné v konštruktivistickom zmysle, no ukázalo sa, že im to nejde. Nie je to blízke ich pedagogickému cíteniu. Boli aj takí, ktorí by chceli vyučovať konštruktivisticky a nedopadlo to vždy dobre.

Ako pripravujú budúcich učiteľov prírodných vied naše pedagogické fakulty? Majú študenti šancu nasať konštruktivizmus už na tejto úrovni?

Iste dostávajú nejaké teoretické informácie – konštruktivizmus je už témou v učebniciach pedagogiky, ale doslova nasať atmosféru konštruktivistického vyučovania je ťažké, lebo nemáme podporu z praxe. Veríme, že práve ExpEdícia bude aj praktickou podporou pre vysokoškolskú prípravu učiteľov. Na niektorých učiteľských prípravkách na Slovensku sa konštruktivistické skúsenosti dostávajú aj do ucelených kurzov. Napríklad v príprave učiteľov fyziky a niektorých všeobecnodidaktických kurzoch na UK a samozrejme snažíme sa o to aj pri príprave učiteľov chémie u nás v Trnave.

Ako reagujú deti na to, že učitelia zrazu učia inak?

Deti milujú pokusy. Majú niečo robiť a robia. Keď robia s rukami a niečo riešia, viac ich to baví. Radi diskutujú o zažitých situáciách. Moje skúsenosti sú také, že, deti sa domáhali aj na druhých predmetoch podobných postupov. Ja to vnímam ako pozitívnu reakciu. Na druhej strane, v triedach vzniká prirodzený ruch. Vonkajší pozorovatelia sa s tým nevedia vždy vyrovnať. Vnímajú to ako uvoľnenú disciplínu. Je to vec pohľadu.

Ako prebieha spôsob práce v triede a aká je úloha učiteľa v konštruktivisticky ladenom vyučovaní?

Deti realizujú činnosti, za ktorými nasleduje ich intelektové spracovanie. Pracujú v skupinách, pretože učenie má sociálny rozmer. Učia sa aj tým, že komunikujú svoje pohľady na veci, ktoré sa učia s rovesníkmi. Rovesník vie vec vysvetliť a nastáva tzv. aha moment. Niektoré veci vie spolužiak vysvetliť lepšie než učiteľ. Rola učiteľa sa zásadne zmení, on len organizuje činnosť žiakov. Tam, kde to viazne, to postrčí dopredu. Vystupuje v pozícii, že žiaci sa pýtajú a on odpovedá – „neviem, skús na to prísť“. Prípadne položí otázku, ktorá dieťa nasmeruje. Za každou hodinou je však metodika a jasne vytýčený vzdelávací cieľ týkajúci sa konkrétnej oblasti poznania. Učiteľ nie je nositeľom informácie, absolútnou autoritou, pretože vie všetko najlepšie. Zvládnuť takúto pozíciu nie je ľahké.

expedicia01

V čom vidíte najväčší prínos projektu a aké výzvy na vás čakajú?

Priniesol nádej, že sa veci zlepšia. Učitelia overujú navrhované metodiky a učebné materiály v praxi. Ich spätnú väzbu využívame na zlepšenie metodík, učebných materiálov a aktivít tak, aby sme im pomohli kvalitne zrealizovať vyučovanie želaným smerom. Mnohé veci si učitelia pochvaľujú. Členovia expertného tímu chodia priamo na vyučovanie a učitelia tak majú šancu spolu s nimi po hodine reflektovať jej priebeh, slabé a silné stránky. Zmena myslenia u učiteľov a tiež ich zručností realizovať konštruktivisticky ladené vyučovanie je proces, ktorý vyžaduje čas, kvalitné učebné materiály a spätnú väzbu. Výzvou je zladenie a koordinácia jednotlivých prírodovedných predmetov a zabezpečenie fungujúcich konštruktivistických škôl, ktoré by mohli pritiahnuť ďalšie školy. Neočakávame revolúciu. Skôr je to beh na dlhú trať.

Ako sa osvedčili študenti učiteľstva prírodovedných predmetov ako asistenti na vyučovaní?

Veľmi sa mi tento nápad páči, prišla s ním Indícia. U nás v chémii sa zišiel taký ročník študentov, ktorý je veľmi sympatický a som rád, že sa do projektu zapojil. Študenti pracujú na vývoji aktivít pre učiteľov. Školili sme ich takým spôsobom, aby vedeli perspektívne viesť vyučovanie. Sú naladení konštruktivisticky. Už aj viedli školenie pre učiteľov a od septembra začnú chodiť na pilotujúce školy.

Čo poskytuje expertný tím školám okrem poradenstva?

V tíme máme 13 odborníkov z oblastí biológie, geografie, chémie, fyziky. Vyvíjame aktivity a úlohy, ktoré učitelia dostávajú k dispozícii vo forme metodických a pracovných listov. Pracovné listy navodzujú činnosti žiakov, kladú im otázky, nútia ich klásť otázky, formulovať predbežné odpovede vo forme predpokladov a hypotéz a navádzajú ich na to, aby tie nezodpovedané otázky vážne zodpovedali a testovali svoje odpovede. Odborníci zároveň vedú školenia učiteľov. Snažíme sa poskytnúť aj súbor pomôcok, ktoré sú veľmi jednoduché. Sú to prevažne veci, ktoré sa dajú bežne kúpiť v obchodoch.

Čo musia učitelia po skončení projektu urobiť, aby sa zmena udržala a pokračovala ďalej?

Prostredie, ktoré nastavuje legislatívu, štát, spoločnosť, najmä rodičia, by malo podporovať a vyžadovať zmenu. Zmenu treba podporiť. Je to aj mechanizmus práce Indície – nájdime školy a učiteľov, ktorí zmenu chcú, nájdime mechanizmus, ktorý tú zmenu podporí a  uvidíme, čo sa stane. Veríme, že učitelia otvorení zmene, posilnení našimi učebnými materiálmi už nebudú chcieť učiť inak a v prípade kvalitnej podpory zo strany vedenia školy dokážu takýmto spôsobom učiť bez zásadnejších problémov.

expedicia02

Aká je vaša pozícia v projekte ExpEdície?

Som zodpovedný za problematiku chémie. Samozrejme snažíme sa usmerňovať aj tvorcov aktivít z ostatných predmetov. Diskutujeme a vzájomne sa učíme. Máme skúsenosti z viacerých projektov, ktorých sme sa zúčastňovali od roku 1993. Som rád, že v projekte ExpEdície získali miesto moji bývalí študenti – doktorandky Renáta Tothová, Katka Kotuľáková a Romana Schubertová. Je to pre mňa zadosťučinenie, že štúdium konštruktivistických princípov a projektov nebolo márne a že nadobudnuté skúsenosti spolu s ExpEdíciou zužitkujeme.

Ako bude projekt ďalej pokračovať?

Projekt je čerstvý, od februára tohto roku spolupracujeme s deviatimi pilotnými školami, v septembri sa pridáva ďalších päť. Má etapy, začali sme biológiou a geografiou v piatom ročníku, teraz nabieha 6. ročník, kde pridávame fyziku a 7. ročník, kde začneme od septembra testovať chémiu. Postupne v priebehu piatich rokov nabehneme na celý druhý stupeň. Zámerom je pokrytie štátneho vzdelávacieho programu v oblasti prírodných vied.

Prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc. vyštudoval odbor učiteľstvo matematika – chémia. Profesijne sa zameral na teóriu vyučovania chémie a v tomto odbore získal vedecko-pedagogický titul profesor. Pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, je vedúcim katedry chémie. Publikoval množstvo vedeckých prác z oblasti vyučovania chémie a monografií zameraných na koncepciu prírodovedného vzdelávania. Je zapojený do projektu ExpEdícia, ktorý organizuje nezisková organizácia Indícia

.expedicia04

Fotografie dokumentujúce priebeh projektu ExpEdícia na pilotných školách v období február až jún 2017 uverejňujeme so súhlasom škôl a rodičov.

Autorky: Lucia Brezovská